Samojed

Samojed ako keby medzi ostaté severské ťažné psy ani nepatril. Nemá ich typickú severskú masku, nie je tak rýchly ako husky ani tak silný ako malamut, ani tak neskrotný ako grónsky pes. Je milý, na väčšinu ľudí pôsobí sympatickým dojmom, a pokiaľ sa navzdory svojej schopnosti očariť širokú verejnosť nikdy výrazne nerozšíril, tak je to najskôr preto, že veľa ľudí sa zľakne predpokladaných nárokov na starostlivosť o srsť.

Srsť nie je (hlavný) problém

Pritom zrovna to žiadny veľký problém pri držaní samojeda nepredstavuje, prinajmenšom nie vtedy, pokiaľ je držaný hlavne vonku. Nie je treba ho pravidelne kúpať, jeho srsť má samočistiacu schopnosť a väčšina nečistôt z nej po uschnutí sama opadne, prípadne zbytok rýchlo odstránite pár ťahmi hrebeňa. Pokiaľ sa zrovna nechystáte na výstavu, starostlivosť zahŕňajúca každý deň pár minút vyčesávania úplne stačí. Súžitie v byte so samojedom nie je pre puntičkárov. Vo vykurovanom byte sa s jeho chlpmi budete stretávať celoročne a prakticky všade. Srsť a starostlivosť o ňu nie je pri chove samojeda ten hlavný problém. A čo im teda je?

Volanie divočiny

Asi sklon robiť si veci podľa svojho. A pretože sa naviac spája s veľkou zvedavosťou, činorodosťou a túžbou po pohybe, nie je to so samojedom vždy úplne jednoduché. Volanie divočiny sa v ňom neprestáva ozývať. Samojed narozdiel od iných plemien sa neuspokojí s pobytom v byte alebo za plotom, necíti hranice svojho pozemku – naopak, je rodeným tulákom, ktorého diaľky neprestávajú lákať, lovcom ochotným kedykoľvek vyraziť po čerstvej stope a zabudnúť v tej chvíli na všetko. Väčšina majiteľov svojich samojedov radšej nepúšťa z vodítka, alebo iba v miestach, kde nehrozí stretnutie so zverou. Ale aj tam musí mať oči na stopkách, aby si pred psom udržali náskok a stačili ho privolať, než vybehne. Pretože v tej chvíli ho už nezadrží nič. Skôr či neskôr sa vráti, pretože orientačný zmysel má výborný, pokiaľ ho do tej doby nezrazí auto alebo nezastrelí poľovník. Čo s tým? Vodiť samojeda do prírody prevažne alebo iba na vodítku a naučiť ho na ňom vzorne chodiť, aby vás nevláčil . Denne s ním vyrážať von aspoň na 2-3 hodiny a pokiaľ možno mu poskytnúť ešte nejaké „zamestanie“. Keď to bude práca v postroji v záprahu, bude to skvelé, ale kľudne to môže byť turistika, canicross, bikejoring, skijoring atď. A okrem toho treba samojeda dobre vychovať. Čo sa popravde ľahšie povie ako urobí.

Samojed pochádza z prostredia, ktoré sa s nikým moc nemaznalo. Sebemenšia chybička ho mohla stáť život a pokiaľ mal prežiť, musel sa o seba vedieť postarať prevažne sám. Jeho dávny „paničkovia“ príslušníci dnes už vymretého národa Nencov resp Samojedov, po ktorých získal meno, ho používali k najrôznejším účelom, teda nie len k ťahaniu saní, ale aj k štvaniu zvery, k obiehaniu sobích stád a ich preháňaniu na značné vzdialenosti náročným terénom. Inštinkty po divokých predkoch tu mali väčšiu cenu ako slepá poslušnosť, samostatnosť bola nevyhnutnou podmienkou prežitia každého tvora. Zdá sa, že sa to odohralo veľmi dávno a že dnešné psy sú úplne iné, ale nie je tomu tak. Psy Samojedov žili pôvodným spôsobom života až do začiatku 20. storočia, čo z hľadiska genetiky nie je až tak dávno. A to je dôležité na pochopenie ich povahy. Na jednej strane sú to psy veľmi priateľské k ľuďom, na druhej strane v nich však pretrváva  nezávislosť, samostatnosť a slobodomyselnosť.

Poslúchať sa musí

Pokiaľ má žiť samojed uprostred civilizácie, musí sa naučiť poslúchať, ale je treba sa dopredu zmieriť s tým, že to nikdy nebude strojová poslušnosť iných plemien. Slepá poslušnosť, dril a drezúra sú samojedovi zásadne proti mysli. Každopádne základnú poslušnosť je schopný sa pri správnom prístupe zo strany majiteľa osvojiť bez väčších problémov. Jeho výchova si vyžaduje nadpriemerné množstvo trpezlivosti, dôslednosti, vynaliezavosti a času. Pri každodennom súžití s človekom si rýchlo osvojí základnú poslušnosť a prispôsobí sa chodu rodiny. Pokiaľ sa ale nenudí…

Nuda = cesta do pekiel

Keď to zjednodušíme, mnoho iným plemenám stačí hodinová prechádzka, aby si potom zaliezli do pelieškov a väčšinu dňa prespali. Samojed je úplne iný prípad, stále zvedavý, aktívny, všetko skúmajúci. Rád veci okusuje, hrabe, skáče, baví ho loviť susedove sliepky, sliediť v dierach po myšiach. Pokiaľ žije vo svorke, je spokojnejší a čiastočne sa tým aj zabaví, ale ak pániček prestane vytrvalo uplatňovať svoj vplyv, môže mu samostatnosť samojeda ľahko prerásť cez hlavu. Samojed síce neprestane milovať ľudí, pretože toto správanie je mu hlboko vrodené a je veľmi spoločenský, ale pokiaľ k tomu nie je od mlada cieľavedome vedený, môže úplne prestať poslúchať a začať robiť už len a iba to, čo chce a čo ho baví. Človek musí byť ten, kto určuje pravidlá, vyžaduje ich dodržiavanie a kto je za neho vo všetkých smeroch zodpovedný.

Aký pán, taký pes

Majiteľ samojeda by mal mať podobné vlastnosti ako jeho pes. Nie len samojed, ale aj jeho pán musí byť trochu tvrdohlavý, samostatný, schopný presadiť si svoju vôľu. Citlivý a priateľský ale zároveň tvrdý a odolný. A podobne ako jeho pes by mal byť aj podnikavý, veselý, hravý a športovo založený. Všetko, čo pre svojho psa urobí, by mal brať nie ako nudnú povinnosť, ale ako veľkú zábavu. Len tak budú obaja šťastní.

Zdravie

Správna výživa a primeraný typ záťaže pre konkrétny vek predurčuje jeho zdravý vývoj. Samojedi majú sklon k dysplazii bedrových kĺbov (DBK), spondylóze, cukrovke, zelenému a šedému zákalu. V chove sa preto sledujú a hodnotia rtg DBK a očné kontroly. Preventívne je možné podávať prípravky podporujúce správny vývin svalov, kĺbov, chrupaviek, šliach a väzov.

© Svět psů, 1/2011, Lea Smrčková