Grónsky pes

Plemeno síce najmenej bežné a známe, ale zároveň najstaršie, najprírodnejšie, najmenej poznamenané chovateľskými zásahmi človeka. Podobne vyzerali ťažné psy starých Inuitov – veľmi pestrí, rôznych farieb a vzorov, zďaleka nie jednotnej veľkosti, srsť mali síce bohatú, ale nie dlhú, boli veľmi silní, nie však zavalití. A predovšetkým veľmi, veľmi pracovití a vytrvalí. To všetko si grónske psy uchovali do dnes. Od ostatných severských plemien ich odlišuje ich tvrdohlavosť, impulzívnosť, húževnatosť a razancia prejavov a tiež najvýraznejší svorkový pud. Pokiaľ sa neutvorí pevná hierarchia vo svorke, môže dochádzať aj k veľmi tvrdým konfliktom a strety medzi zvieratami  sú na dennom poriadku. Akonáhle sa to však podarí, je grónsky pes ideálnym svorkovým psom. Mnohí majitelia tvrdia, že iba vo svorke a každodennou tvrdou prácou môže byť grónsky pes šťastný. Tieto zdanlivo jednoduché podmienky mu však v dnešnej dobe môže poskytnúť málokto.

© Svět psů 1/2011, text Lea Smrčková